Ja, veľavážená grófka Alžbeta Báthoryová,
vdova po najvznešenejšom grófovi Františkovi Nádasdym,
majúc na pamäti svoje chatrné zdravie a súc si vedomá
svojho pokročilého veku a pretože si želám byť oslobodená
od všetkých povinností tohto materiálneho sveta,
nariaďujem, aby podľa mojej poslednej vôle
všetky moje majetky, vrátane tých, ktoré som zdedila
po svojom manželovi dostal môj syn Pavol Nádasdy.
Pretože sa moje milované deti doteraz nedohodli,
ako si tieto majetky medzi sebou podelia,
lebo moje dcéry žijú ďaleko odtiaľto, žiadam ich,
aby keď sa tu kedykoľvek v budúcnosti zídu,
našli spôsob, ako si dedičstvo rozdeliť pokojne
a harmonicky, no do tých čias nech je môj syn
Pavol Nádasdy nerušeným dedičom. Majetky Kapulvár,
Léka a Kanizsa by mal dostať jeden z nich.
Musia zostať pospolu, nerozdelené.
Len keď tento prvý dedič zomrie,
ostatní dvaja si ich môžu podeliť. Ostatné majetky
nech už ležia kdekoľvek v krajine
sa musia rozdeliť medzi nich troch.
Majetok, ktorý bol mojím svadobným darom (Čachtice),
bude patriť mojim trocm deťom,
každému rovnakým dielom. Tie majetky, ktoré
v budúcnosti zdedím, po svojich príbuzných,
nech sú rovnakým dielom rozdelené
medzi moje deti rovnako, ako im ja rozdeľujem
svoje hrady a domy. Doklady k týmto majetkom
nech sú držané spolu a uložené podľa práva u jedného z mojich detí.
Moje zlato a ostatné klenoty z mojej pokladnice
patria môjmu synovi Pavlovi Nádasdymu,
lebo svojim dcéram som už ich podiely darovala
vo forme zvyčajných svadobných darov.
Zbrane a konské postroje nech dostane Pavol Nádasdy.
Želám si iba, aby mi bolo dovolené ponechať si
do konca môjho života moje svadobné šaty a šperky.
To je moja posledná vôľa a príkazy, urobené dobrovoľne, súc pri zdravom rozume.
 

Alžbetina posledná vôľa bola napísaná stroho, skôr ako narýchlo napísaný koncept. V čase, keď ju písala mala päťdesiat rokov. Zomrela 21. augusta 1614 zavretá vo svojom vlastnom hrade vČachticiach.